...každý príbeh sa niekde začína...
Dlhosrsté jazvečíky tvorili súčasť môjho života už od útleho veku. Už ako dieťa som sa s týmto krásnym a rozumným plemenom stretávala každé prázdniny u mojich starých rodičov, ktorí ho chovali od nepamäti. Avšak nie výstavne, ale pracovne. Často krát som mala možnosť vidieť, ako tento malý tvor pracuje v teréne na poľovačkách a už vtedy vzbudzoval u mňa obdiv.
Aj napriek tomu, že som vždy túžila po veľkom plemene, osud rozhodol ináč a jedného pekného dňa cestou do školy sa ku mne pridal jeden tulák - jazvečík. Dala som mu meno SALLY. 
Pôvodne som myslela, že sa ho na chvíľku ujmem a potom mu nájdem nový domov. Jeho osobnosť ma však očarila natoľko, že táto "chvíľka" trvala krásnych 15 rokov, počas ktorých som mala možnosť spoznať, čo sa v "jazvečíkovi" skýva.
Po jeho odchode a čase, ktorý bol potrebný na zahojenie rán, som sa stále častejšie začala zaoberať myšlienkou "zaobstarať si nového jazvečíkovského kamaráta". Stále intenzívnejšia túžba ma doviedla až na stránky chovateľskej stanice "EUPATRID", kde stačilo niekoľko "klikov" a bolo rozhodnuté.
A nastal ten prelomový deň...v marci r. 2010 sme si domov priviezli z Prahy malé ryšavé klbko, ktoré dostalo meno PORTHOS. 
Od toho dňa sa zmenil náš pohľad na toto úžasné plemeno a my sme sa po prvýkrát dostali z role pozorovateľa do role predvádzajúcich ako na výstavách, tak na poľovníckych skúškach.
Časom sme však zistili, že ako ľudia, tak aj psi potrebujú priateľov a tak po rodinnej porade sme sa odhodlali Porthoskovi zaobstarať kamaráta.
A tak v Porthoskových 9 mesiacoch začiatkom decembra 2010 k nám do rodiny, z rovnakej chovateľskej stanice, pribudol jeho nevlastný brat ATHOS. Od toho dňa tvorili nerozlučnú dvojicu všade kam sa pohli. Jeden pre druhého by urobili čokoľvek a my sme boli šťastní, že naša voľba prírastku bola správna.
Niekedy však osud veci zariadi ináč ako ľudia chcú a jedného aprílového večera r. 2013 Athos zostal sám. Naviazanosť a oddanosť Porthosovi bola taká veľká, že strata kamaráta začala spôsobovať Athosovi stratu jeho vlastnej osobnosti. 
A tak sme sa rozhodli pre nového člena rodiny. Tentokrát sme si "ho" priviezli až z Ústí nad Labem z chovateľskej stanice ANAMSUNAMON pod menom "WILLIAM".
Od tohto momentu sa postupne začal vracať ako náš, tak hlavne Athosov život do normálu a my deň čo deň zažívame nové dobrodružstvá. Stále sa spoločne učíme novým veciam, stretávame nových ľudí a spoznávame krásu tohto hoci malého, no o to vytrvalejšieho a oddaného plemena, ktorému sa často hovorí "p. Profesor".
Po niekoľkých strávených rokoch ma prepadla túžba "po pokračovateľovi krvi". A tak v 10/2016 sme si domov priviezli ďalšieho malého ryšavca, ktorý nám bude robiť spoločnosť. Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo.
Avšak z vydareného spojenia po Athosovi a niekoľko násobnej svetovej víťazke Oklahome Anamsunamon sa v CHS Beberon narodili dva psíky, pričom jeden z nich si po mojej druhej návšteve získal moje srdce. Otázkou zostávalo iba meno. A tak po "nedlhom rozmýšľaní" nemohol niesť iné význané meno ako ďalší mušketiér v našej rodine a to "D´ARTHAGNAN".
