Dach Musketier´s

Avšak jeho šťastný pohľad a iskričky v očiach nasvedčovali tomu, že to je práve to čo miluje...pach vody, únik od paničky bez ohľadu na jej volanie, slastný kúpeľ a ani za nič z vody von.

Ako plynul čas a Athy stále prejavoval tú chuť do vody, pomaly sme začali skúšať, či by bolo možné k slastnej hre vo vode pridať aj nejaké tie „pracovné disciplíny“. Niekoľko krát sme sa zúčastnili s kamarátmi „ výcvikového táboru pre stavače na Orave“ a Athy ukázal, že hoci je malý, tak jeho vlohy nedali zahanbiť jeho plemeno ani medzi takými „obrami“.

A tak sme s Athym začali na „tom“ pracovať. Zvuk píšťalky, činka, rákos, kačice, ale hlavne vodná plocha  sa stali na niekoľko týždňov našimi dôvernými spoločníkmi. Absolvovali sme niekoľko  odborných tréningov, aby sme si ujasnili, kde robíme chyby a čo musíme dotiahnuť a nakoniec sme sa s Athym prihlásili na „Špeciálne skúšky z vodnej práce“.

Skúšky sa konali v okrese Galanta v časti „Nebojsa“ dňa 27.07.2013. Po príchode na miesto sme zažili milú príhodu a to, keď majitelia stavačov, ktorí tam už boli položili otázku, či sme si nepomýlili deň, nakoľko na druhý deň sa konali skúšky hlasitosti a odvahy jazvečíkov. Po našej odpovedi, že „nie, my sme tu správne“ sa len pousmiali a Athyho si prezerali, či toto malé stvorenie vie vôbec plávať .

Išli sme sa zaregistrovať a vylosovať si štartovacie číslo. Pripadla nám „7“ . To či toto číslo bolo šťastné sme v tú chvíľu ešte netušili . Nasledoval nástup a predstavenie rozhodcovského zboru. Ako hlavný rozhodca bol prizvaný p. Plenta a ako druhý rozhodca bol prizvaný p. Molnár. Obaja páni sršali optimizmom a úsmevom na tvárach. Čo sa o nás povedať nedalo. Pocit, ako keď človek stojí pred maturitnou porotou, ktorá za chvíľu ohodnotí Vaše „vedomosti“ spôsoboval, že miestami som sa prichytila, ako sa mi trasú kolená . Athy sa však s „úsmevom“  a vrtiacim chvostom nevedel dočkať, kedy sa začne niečo diať.

Postupne sme sa presunuli na miesto konania skúšok k vodnej ploche. Ako prvá disciplína bola „ochota pracovať v hlbokej vode“. Nakoľko sme mali vysoké poradové číslo, mali sme možnosť sledovať, ako stavače ochotne plávajú a reagujú na zvuk píšťalky, ktorá znamenala zmenu smeru plavby vo vode. A potom to prišlo...naša prvá disciplína. Zahlásili sme sa, Athymu som do uška pošepkala, že nech poslúcha a vypustila som ho na vodu. Všetci súťažiaci ako i korona sa razom presunuli k vode a sledovali, čo tá malá „vydra“ bude v tej vode robiť. Ich údiv na tvárach a známka rozhodcu po ukončení disciplíny „za 4“ bol prvý krok k pocitu, že „to dáme“ . Nasledujúce disciplíny sme už brali s postupujúcim miernejším napätím avšak vždy za účasti „zvedavých súťažiacich a korony“.  Či už išlo o stopu živej zveri vo vode, prinášanie kačice z hlbokej vody, naháňanie v tŕstí, prinášanie pernatej zveri alebo kľudy na stanovišti, Athy to zvládol bravúrne. Ale čo by to bolo za jazvečíka, ktorý by si pri niektorých disciplínach neotestoval trpezlivosť svojej paničky .  Po úspešnom zvládnutí poslednej disciplíny sme sa postupne presunuli na stanovište ku chate, kde nám boli v krátkom čase oznámené výsledky skúšok. Kým páni rozhodcovia posudzovali a počítali body, tak my sme si Athym a našimi kamarátmi pochutnávali na výbornej klobáske .

Pri vyhlasovaní výsledkov, kde vládol už iba kľud a spokojnosť, sme sršali úsmevmi na tvárach. Keď bol oznámený Athyho výsledok, tak naša radosť bola neopísateľná a Athy zožal obrovský applause. 

Gratulácie a obdiv zúčastnených, výborná spoločnosť a úžasný rozhodcovský zbor nám spôsobovali obrovskú radosť a  my sme sa neubránili slzám šťastia .

Bol to neopísateľný deň, ako pre mňa „majiteľa takého úžasného psa“,  tak pre Athyho, ktorý dokázal, že na veľkosti rázu a typu rasy nezáleží, ale všetko je to o „veľkom srdci a odhodlaní“.

A ja verím, že spolu ešte zažijeme veľa takýchto úžasných chvíľ.