To že sme krok po kroku absolvovali skúšky, ktoré je možné absolvovať u malých plemien je vec, na ktorú som hrdá, ale to, že sme ešte neabsolvovali tú "jednu", ktorá podľa mnohých je pre jazvečíka neodmysliteľná, bola pre mňa vec, na ktorú som odvahu nemala...až...
...William prelomil ľady...
V dňoch 18.-19.07.2015 sa konali v Podolí medzinárodné brlohárske skúšky jazvečíkov. Aj keď sa jedná o druh skúšky, ktorá bola pre mňa najviac obávaná, zúčastnili sme sa. Obávaná preto, lebo vyžadovala moje najväčšie úsilie o nabratí odvahy a potlačení strachu z možného nemožného. Avšak Williamova radosť pri tréningu, jeho odvaha a patričná obozretnosť, ma presvedčili.
A tak sme s Williamom nastúpili na štart do I. kola tejto súťaže. Po ocitnutí sa pred vsukom do brloha, som si uvedomila, že už nie je cesty späť. Ale William to vnímal ináč 
.
Po ukážkovom štarte narazil na škodnú, ktorú zatlačil do 3. kotla. Po dorážaní však dostal po "frňáku", čo bola pre neho nová skúsenosť a pre mňa šoková terapia, kedy by sa mi človek krvi nedorezal . Avšak aj napriek tomu škodnú z kotla nepustil a zotrval pri nej po celú skúšobnú dobu. Po uplynutí skúšobnej doby bolo pre mňa jeho odobratie z brloha a pocit, že ho držím zdravého a živého v náručí k nezaplateniu.
Aj keď som vedela, čo to obnáša, moja nervozita, pri nástupe do II. kola, bola úplne rovnaká. Ale čo by sme to boli za súťažiacich, ktorí by zo strachu paničky odstúpili . A tak sme si to celé zopakovali. Rozdiel bol v tom, že tentokrát si ma William prišiel 2x von overiť, avšak sám a ochotne sa vrátil ku škodnej, ktorú do konca časového limitu hlásil.
Konečný verdikt Williamkovko úsilia a mojej odvahy teda je:
...a...vedomosť, že toto určite nebola naša posledná skúška tohto druhu 
.
Náhľad fotografií zo zložky WILLIAM
